Tomášovský výhľad

Autor: Michal Konár | 26.2.2013 o 10:05 | (upravené 26.2.2013 o 10:43) Karma článku: 10,56 | Prečítané:  1840x

K ubytovaniu v Spišských Tomášovciach sme prišli ako slepé kura k zrnu, zásluhou dvoch miestnych mádencov. A keď už sme raz tu, kam inde ísť na prechádzku, ak nie na Tomášovský výhľad? Do krčmy? Je to síce len cez ulicu, ale časovo náročnejšie, už sa poznám.

IMG_0164.JPG
Zima je za rohom. Pohľad na protiľahlú stranu Hornádu pod Čertovou Sihoťou, vľavo dolina Bieleho potoka

Prvý krát som bol na Tomášovskom výhľade v Slovenskom Raji ako žiak ZDŠ počas týždňového školského výletu, neskôr viackrát ako turista a napokon som tu chodieval liezť, párkrát i v zime. A potom dlho, dlho nič. Pripadá mi to ako 100 rokov, teda dosť, aby sa v starom capovi prebudila trocha nostalgie.

IMG_0182.JPG
Tomášovský výhľad, skrátka Tomašák

Horolezci
Tomášovský výhľad, dobre známa a populárna skalná plošina, je prominentnou časťou dlhej skalnej terasy, ktorá je už po niekoľko generácií malým rajom horolezcov. Tomašák, ako všetko čo nebolo v Tatrách, bol svojho času považovaný za cvičnú skalu. To platilo na Slovensku. Medzi českými a saskými lezcami na pieskovcoch prevládal odjakživa názor, že slovo “cvičný” nie je možné aplikovať na ťažké lezecké výkony mimo veľhôr a že ich špecializácia je kategóriou samou o sebe. Tento názor prevládol všade vo svete a zdá sa, že skalolezectvo, bouldering,.. sú dnes poulárnejšie športy ako pravý alpinizmus. S ohľadom na to by som dnes Tomašák za cvičnú skalu nepovažoval. Je tu takmer stovka ciest, z nich ľahké (pozor, pre koho ako) spočítate na prstoch jednej ruky a pri tých extrémne ťažkých, vyhradených supermanom z poslednej generácie, by to chcelo mať krídla.

IMG_0171.JPG
Po Albertovi Brnčalovi bola r.1950 pomenovaná chata vo Vysokých Tatrách. Jej dnešné meno, Chata pri Zelenom plese...  Aháá, konečne viem, že to pleso pri Brnčalke je Zelené. Joj, to sa mi uľavilo!

Dnes tu panuje úplné ticho, nikde ani živej duše,... taká ideálna chvíľa na spomienky. Spišskí horolezci, chlapi aj baby, boli výborná družná partia. Ochotne mi poukazovali celý svoj lezecký rajón, poradili ako na vec, delili sa so mnou,... akoby som nebol cezpoľný. V skale boli klasa, ale mali veľmi sympatickú vlastnosť, nehrali sa na majstrov sveta. Osud k nášmu prvému vzájomnému zoznámeniu napísal psychiatrický scenár: Môj spolulezec dostal v polovici steny nápad, že pokračovať smerom hore znamená istú smrť. Čo horšie, ani dole nechcel. Proste sa tam kdesi zašprajcoval a ani za toho svätého sa pohnúť. Jemné dohováračky dávno vyčerpané, vzývanie svätých totálne ignorované (to dalo sa čakať), ako tam tak hore bezradne čakám kedy omdlie, aby som ho mohol spustiť na zem, objavili sa Spišáci. O čo ide im vsvetlovať nikto nemusel. Horolezckej duši je čierny humor základným pokrmom a teraz sa im ho ušla štedrá porcia. Z vďačnosti nadšene vytiahli do boja za našu spásu. Najprv môjmu zúfalcovi spustili vodu, potom psychológa,… už som sa bál, že mu baby začnú šiť nové trenírky z mojej košele.

IMG_0175.JPG
Dotrepať pred jaskyňu taký kusisko nábytku je špičkový výkon, to treba špeditérom uznať

IMG_0174.jpgJaskyňu pod stenou akoby príroda stvorila pre nich, ako dôstojný stánok horolezeckého folklóru, hotel,... kde okrem iného zariadenia nad ohniskom visel obrovský kotol postačujúci na výrobu gulášu pre armádu. Súkromie nič nerušilo, lebo turisti nemali o jaskyni tušenia.

Prišiel Národný Park, odišiel kotol. Dnes stojí pred jaskyňou parádny stôl, pri ohnisku sa povaľuje pár škaredých molitanových matracov (fuj, mali by ich odpratať a tiež bordel v Michalovej diere) a na stene je skrinka so sprievodcom. Sú v ňom zakreslené cesty a ich obtiažnosť. Zoznam sa zdá byť úplný, no predsa v ňom niečo chýba. A vrátim sa k nostalgii. Rád som lozieval cestu zvanú Októbrový traverz. V zozname ju nevidím. Končila pod naklonenou sosnou, ktorá patrila k Tomášovskému výhľadu ako hviezdy k nočnej oblohe. Už dávno je po nej, ale stále ju tam vidím. Chýba mi.

tomasovsky_vyhlad_1966.jpg IMG_0181.jpg
Foto s naklonenou sosnou: Rudo Bottcher 1966

IMG_0163.JPG

Cigáni a gadžovia
Spišské Tomášovce budia dojem, že dedine sa dobre darí. Všetci majú veľké (navyše aj pekné) domy, všade čisto, nič otrasné si tam človek nevšimne. Veď v tom to práve je! Ak sa tu a tam neobjaví na dvorku počernejší chlap, asi vás ani nenapadne, že jeden koniec dediny obývajú Cigáni. Nevidno rozdiel, hranica je len imaginárna čiara. Pamätám si dedinu mnoho rokov dozadu, veď neraz som cez ňu prešiel. Vtedy bol rozdiel neomylný a dnes vyvaľujem oči, ako pekne dokázali Cigáni svoju kolóniu zveľadiť.

IMG_0188.JPG

Možno tu gadžovia dali jasne na javo, čo nie sú ochotní tolerovať a zároveň pomohli. Možno tu Cigánom došlo, že porekadlo “keď si v Rime, rob čo robia Rimania” má dačo do seba, ale taký imperatív by predsa nikdy nemohol fungovať bez ich vlastnej ľudskej túžby (a pričinenia!) vylepšiť svoj život. Možno... Zbytočne si niečo domýšľať. Priznávam, videl som len povrch, aj to v rýchlosti a pod ním sa môže skrývať mikrosvet neľahkých susedských vzťahov, nedôvery a predsudkov. Neviem, lebo medzi nimi nežijem. Dôležitejšie je - a to sa tu snažím vysvetliť - že sa ma v Tomášovciach nezmocnil žiadny pocit beznádeje, mnohým Slovákom tak dôverne známy. Mimochodom, len o necelé 2 kilometre na západ, pri Letanovciach, je jedna z najprimitívnejších osád na Slovensku. Ako nebo a zem.

IMG_0190.JPG

Nech je ako chce, Tomáščania, jedni aj druhí, robia asi niečo správne a lepšie ako iní. Zaslúžia rešpekt. Úprimne, keby náš penzión nevlastnil gadžo, ale tunajší Cigán, nemám s tým problém. Prinajhoršom sa trochu prifarbím.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?