Wadi Rum - Jordansko

Autor: Michal Konár | 25.2.2012 o 7:48 | (upravené 25.2.2012 o 8:08) Karma článku: 10,66 | Prečítané:  1845x

Na samom juhu Jordanska, vychodne od pristavu Aqaba, lezi udolie pritahujuce svojou nevsednou prirodou - Wadi Rum (Mesacne Udolie).  Ako vacsina Jordanska aj Wadi Rum je pust, ale aka pust..! Ako suostrovie v mori tu z hladiny puste vyrarazaju k nebu vertikaly pieskovcovych obrov. Vietor preniesol cervene a oranzove odtiene stien, vezi a hrebenov na siroke piesocne plane a duny. Ked sa slnko dotyka obzoru, farby prestavaju byt realne a priatelia ti povedia, ze fotky si nemusel az tak blaznivo prifarbovat,...ved sme predsa na "modrej planete"!

IMG_1475.JPG
Tesne pred vstupom do dediny Rum je Rest House. Pred nim (obrazok), i v nom je mozne zjednat jazdu pustou, ubytovanie a ziskat informacie. Verejny autobus tu ma konecnu. V pozadi je hora Makhras a Umm-al-Ishrin.

Ludia tu zili a karavany premavali uz 800 rokov pred Kristom (pravdepodobne i skor), ale viditelne stopy tu po sebe zanechali az Nabatinci, ktori prisli o 400 rokov neskor. Zbytky ich chramu v dedine Rum - v porovnani s inymi jordanskymi pamiatkami - vsak nikoho neohuria velkolepostou.

IMG_1640.JPG
Ruiny nabatinskeho chramu su hned za Rest Hausom.

IMG_003.JPG
Niektore miestopisne nazvy nesu meno T.E. Lawrenca. Hora vpravo je pomenovana podla jeho autobiografickeho diela "Sedem pilierov mudrosti"(potvorsky tazke citanie). >>

Nechodi sa tu za historiou, ale ak na nu pride, navstevnik moze dostat pocit, ze Wadi Rum "objavil" T.E.Lawrence. Epicky pribeh britskeho vojaka z I. Svetovej vojny je rozhodne strhujuci. Svojim podielom na uspesnej protitureckej revolte Arabov (r.1917) si vysluzil meno "Lawrence z Arabie". Ludova tvorivost - ako to uz byva - mu hodne pridala a hodne ignorovala, ale fikcia uz zapustila korene a mnohi jej neochvejne veria.


IMG_1484.JPG
Dedina Rum bude o hodinku cela v tieni. Pod kolmymi stenami je vidiet zulove podlozie (obycajne ma  asi 45 stupnovy sklon, zatial co pieskovec stupa kolmo).

Zdoraznovana spojitost s Lawrencom je vysledkom reklamnej kampane cestovnych agentur v zufalej snahe prilakat turistov do neznameho Wadi Rum. Ako keby prirodne krasy nestacili! Je vsak pravdou, ze este celkom nedavno bolo Jordansko na turistickej mape iba vdaka Petre a vsetko ostatne sa povazovalo za druhorade. Petra stale dominuje (a bude), ale "druha trieda" sa dotahuje. "Cogito ergo Rum".

IMG_1526.JPG
Tradicne beduinske stany dnes sluzia turistom. Niektore tabory su permanentne.

IMG_002.JPG Roku 1962 vo Wadi Rum Briti nakrutili o Lawrencovi historicky film a nie len  tak ledajaky film. Vyhral 7 Oskarov! Za historicku presnost to pravda nebolo, ale slava je slava a cestovkam neuniklo, ze Wadi Rum ma potencial. Dedina Rum vtedy vobec neexistovala, stala tu jedine stanica Pustnej Patroly, zatial co miestni Beduini  (z klanu Zilabia) este stale zili vo svojich stanoch roztrusenych v pusti . Pre filmarov postavili ubytovnu, dnes znamu ako turisticky Rest House, ale dalsi stavebny vyvoj je uz odrazom snahy jordanskej vlady dat bodku za nomadskym sposobom zivota. Taky je trend v celom arabskom svete, no na rozdiel od mnohych arabskych krajin nebol v Jordansku presadzovany nasilne. Niektori (ti poprednejsi samozrejme) dostali domy a kus zeme ako osobny dar od krala Husseina, inym sa dostalo stedro subsidovanej financnej a stavebnej pomoci. Bezplatna elektrina a vodovod (a myslim aj telefon), zdravotne stredisko, zakladne sluzby (odvoz smetia sa nanajvys ziadal), ,... to vsetko bolo Beduinom prezentovane ako privilegium ponukane vladou. Mnohi ho prijali a po nich dalsi. Dnes ich deti chodia do skoly a pravy nomad je raritou.

IMG_1643.JPG
Otlacky casu

IMG_1538.JPGNomad sa usadlikom nestava za noc. Nerad to hovorim, ale Beduini dokazu byt poriadne prasiatka. Doma sa vyzuju, no urobit smetisko inde im akosi nevadi. Wadi Rum je Prirodna Rezervacia kde sa dnes na cistotu dozera, ale este nedavno tu udajne vsadepritomny odpad budil prave tak silny dojem ako prirodne krasy. Stale tomu tak je hned za hranicou rezervacie. Okolie susednej dediny Disseh mozno prirodou prirovnat k Wadi Rum, to jest az na ten odpad,... ach, boze, tam toho najdes! Aby som im nekrivdil, su to vacsinou nase naivne iluzie, ze clovek zijuci v drsnej prirode ju akosi automaticky chrani a zveladuje, pretoze mudrost prijma rovno z vesmiru. Treba k tomu kulturne dozriet a taky proces nie je dany prirodou. Len sa nerobme lepsi! Pamata si este niekto na sutoviska odpadu pod vysokohorskymi chatami a prazdne plechovky na vrcholoch Vysokych Tatier? Prasiatko sa vtedy nemuselo hanbit ani v Alpach. Ale niecomu sme sa odvtedy naucili, niecomu oducili a tak to ma byt. A pokroky robia aj tu. Nedavno ich napriklad osvietilo, ze betonove domy je mozne namalovat a hned vyzeraju lepsie. Postupne sa z Rumu stava prijemna dedinka. Prekvapivo tu nie je ziadny hotel, ani reklamy ponukajuce ubytovanie a pokial viem, noclah oficialne poskytuje jedine Rest House, v chatkach a stanoch a su tu aj sprchy. A neoficialne? Staci sa opytat hocikoho z domacich.

IMG_1792.JPG
Geologicky vzate to nie je presne udolie, ale velka zulova tabula na ktorej stoja pieskovcove veze. Zulu pokryva cerveny piesok, niekde je vsak viditelna ako piedestal. Wadi Rum ma svoje pramene vody prave v miestach kontaktu pieskovca a nepriepustnej zuly.

Stretnutie s Beduinom je pre nasinca dobrou lekciou priatelskeho chovania voci druhym a pokial o to ide, mame sa od nich comu ucit. V celom svete legendarna pohostinnost Beduinov je castou ich kreda, akoby ju mali zakodovanu v genoch. V drsnych podmienkach puste platil nepisany zakon, ze ziadny pocestny nesmie byt odohnany od stanu, ma mu byt poskytnute jedlo, napoj a pohodlie k odpocinku. Bola v tom potencialna reciprocita, dnes ja tebe, zajtra ty mne. Inac snad prezit v nekonecnej pusti ani neslo. Dnes uz vzdialenosti nehraju ulohu. Auta vytlacili dromedarov,...a na hrstku Beduinov vytiahla armada turistov. Otazka prezitia sa teraz tyka uz len ich peknych obycajov a bola by vecna skoda keby neprezili. Pohostinnost sa nesmie zneuzivat. Nezabudaj, ze maju menej ako my a teda snaha o reciprocitu by mala byt automaticka a okamzita, pretoze s najvacsou pravdepodobnostou svojho hostitela uz v zivote neuvidis.

IMG_1705.JPG
Umm E'jil (ak sa nemylim).    

Do domu v dedine Rum sme boli pozvani na autobusovej stanici v Aqabe. "Gazdova" izba je skromna a bez okna. Na stene maly kobercek, na betonovej podlahe velky, 3 rohoze na sedenie i spanie, televizor na bedni od zeleniny, elektricka piecka (noc bude chladna, sme v 900 metrovej vyske) a... uz nic. Jeden by mohol povedat "cela", ale je tu cisto, debata je srdecna a spat na zemi mi nikdy nevadilo.

IMG_1796.JPG
Qattar

Mini-nakladiackom sme vyrazili do puste na hlavnu podivanu - zapad slnka. Turisticka literatura ho zdoraznuje stylom "ked si tu nevidel zapadat slnko, nevidel si Wadi Rum" a nemozem povedat, ze je to reklama falosna.  Zvelicena mozno, ale nie falosna. Farby puste boli uchvatne!      
IMG_1658.JPG
Samotar v pusti.

Vecera v "cele" bola vyborna. Placaty chlieb, caj a tradicne dobroty sa dali cakat, zelenina tradiciu prekonala. V minulosti ju na jedalnom listku mali iba vynimocne, lebo typicky Beduin nikdy nebol zahradnik. Prispeli sme na stol  (oops, jeme na zemi) proviantom z nasich batohov, vcetne flase skotskej whisky a na moje potesenie sa gazda nehral na svateho. K veceri uz len tolko: najradsej by som kucharky objal. Doma by to slo, tu nie. Vobec som ich nevidel, ani pri ranajkach. Status zien nie je u vsetkych muslimov rovnaky ani v ramci jednej krajiny a teda Rum sa mi zda prisny. Je to svet muzov a "neviditelnych" zien, taky mam dojem. Za 3 dni som tu videl len jednu (turistky neratam), ako mimo dediny hnala stado koz. Nie som medzi nimi novacik, ale i tak mi bolo trapne, ze som "dievcatam" nemohol podakovat osobne, ani sa s nimi rozlucit. Az na tuto tienistu stranku (a to hovorim ako nefeminista, len za seba), ich pohostinnost zasluhuje obdiv a ocenenie. Vazne! Otazku "co sme dlzni?" hostitel odbavil zamietavym gestom ruky a teda sme ho najali ako sofera na celodenne potulky pustou. Treba podoktnut, ze iba pod tlakom nasho vlastneho svedomia. Jazda stala zato!

IMG_1715.JPG
Zaciatkom jari pust zdobi krehka krasa drobnych bledofialovych kvietkov. Jemne koberce neskor spali slnko.

IMG_1799.JPGPodobnu jazdu absolvuje takmer kazdy turista. Moze byt spojena s noclahom v pusti, v beduinskych stanoch, ale kto pride s vlastnnym spacakom, tomu doporucujem bivak pod hviezdami (kam sa hrabe stan!). V poslednych rokoch Wadi Rum vyhladava aj coraz viac a viac horolezcov, dokonca si tu vraj chodi zaliezt aj Jeho Velicenstvo, jordansky kral. Ma to tu svoje vyhody. Pocasie je stale a odpadaju dlhe pochody pod steny. Tie priamo nad dedinou maju odhadom vyse 700 vertikalnych metrov (20 lanovych dlzok uz cosi znamena!) a dostat sa pod ne je pritom otazkou piatich minut. Pod vzdialenejsie sa da prist autom ako snad nikde inde vo svete a teda kto chce liezt a zaroven nenavidi pochody s tazkym nakladom, lepsie miesto sotva najde. Mimochodom, niektore veze, ako napriklad Jebel Qattar, mi svojim vodorovnym vrstvenim pripominenuli steny v Dolomitoch.
IMG_1744.JPG
Umm Fruth - prirodny most (technicky je to obluk, mosty vytvara tecuci potok, ale komu taka nepresnost vadi?).

A este nieco mi udrelo do oka: rovinaty, len mierne zvlneny teren Mesacneho Udolia je ako stvoreny pre cyklistov, ti by si tu prisli na svoje! Bohuzial to v piesku stoji za prd. Stavim sa, ze keby bol povrch udolia tvrdsi, z dediny Rum sa stane velka pozicovna bicyklov.
IMG_1556.JPG
*Jebel Khazali

*Na mapach google sa nenechajte pomylit menom Ramm. Transliteracia arabskeho pisma do latinky je trvaly problem a teda Ramm = Rum. Mne kvoli chybajucim diakritikam - a prepacte mi to, prosim vas - neostava ine, nez pouzivat anglicky prepis arabskych mien. Slovenska verzia by totiz mohla sposobit nedorozumenia a vonku sa s nou nestretnete.  

IMG_1806.JPG
Zapadna stena Umm E'jil

Priatelia, snazil som sa zachytit prirodu Wadi Rum fotkami, ale ani tie nepovedia vsetko a teda povolte uzdu svojej predstavivosti ak si pozriete foto-album Wadi Rum


filmovy plagat: internet

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?